Tlak na seba – tlak na ostatných
Sebarozvoj má byť cestou k väčšej slobode, pokoju a vedomému životu. Paradoxne sa však môže stať ďalším zdrojom tlaku, porovnávania a pocitu, že stále robíme málo. Často lipneme na dokonalosti. Na dokonalom zdraví, dokonalom vzťahu, práci, ktorá je pre nás dokonalá, neraz aj na dokonalých deťoch.
Výsledkom lipnutia je často nadradenosť a pýcha: „všetko je možné vyliečiť, tak prečo nie si zdravý? Málo robíš, potrebuješ viac liečení, viac terapií, rôzne druhy terapií a liečení, viac meditácií, viac sebarozvojových víkendov, viac pobytov v zahraničí a hlavne nie hociakých, ale poriadnych, ideálne keď stoja desaťtisíce eur.“
Tlak na ostatných odráža náš tlak na seba. Večné sebabičovanie. Vnútorný, aj vonkajší kritik v akcii. Obviňovanie ostatných, ale aj seba, že robím málo. Keď nemáš dokonalú prácu, málo hľadáš. Keď nemáš dokonalého partnera, málo sa snažíš. Málo na sebe makáš, inak by si ho už mala. Aj chlapa, aj svoje poslanie.
Ideálne, ešte keď sme si istí, čo majú robiť ostatní. Vieme, že majú odísť už z tej práce. Vieme, že už majú odísť z toho vzťahu. Kde zostala ich sebahodnota!
Prečo ešte stále majú tie zdravotné problémy! Veď už to mali mať predsa dávno poriešené! A ešte nemajú!
Asi preto, že ešte nie je ich čas… Alebo si ešte majú niečo zažiť a pochopiť. Áno aj z tým partnerom, ktorý sa stále „neprebudil“. Aj v tej práci, ktorá je ako inak v korporáte. A možno aj ich zdravotné problémy sú viac cestou ako cieľom. Možno potrebujú padnúť na úplné dno, ak to je súčasť ich života. Ak podám pomocnú ruku a neprijmú, nie je to ich neschopnosť, ani nevďačnosť, ale ich slobodná vôľa. Alebo ma zabolelo ich odmietnutie?…Či opäť staré známe: „oni nevedia a ja už viem? Viem lepšie, čo je pre nich lepšie?“
A naše deti?
Kapitola sama o sebe. Hlavne dospievajúce a už dospelé. Auuu. Lekcie, ktoré by som zaradila k tým fakt náročným. Nechceme vidieť naše deti trpieť. Radi by sme ich videli šťastné a vysmiate. Ako keby sme my v ich veku boli. Koho a čo nám zrkadlia? Aké naše zranenia a strachy nám spúšťajú?
„Máš depku z tohto života? Poď so mnou na meditačný pobyt.“
„Máš depku len zo školy? Poď so mnou na meditačný večer. ( soundhealingový, liečivý,..dosaďme si, čo chceme ) Tam sa ti všetko vyjasní a budeš svoj život milovať.“
Obzvlášť ťažké pre rodičov, ktorí majú tendenciu myslieť si, že vedia, čo je pre ich deti najlepšie. Akú školu si vybrať, aké známky majú dostávať, ako budú tráviť svoj voľný čas, s akými ľudmi sa majú stretávať. Ako sa majú zachovať v konkrétnych životných situáciách, akého partnera, zamestnanie…
Sebarozvoj pomáha
Sebarozvoj je úžasný. Len to môže byť niekedy pasca. Ak očakávaš, že ťa niekto alebo nejaká metóda zachráni, že ťa niekto vylieči bez tvojej spolupráce, že ti povie, čo konkrétne máš robiť, opäť len odovzdávaš zodpovednosť za svoj život niekomu inému. Terapeut ťa môže sprevádzať a vytvoriť priestor, v ktorom znovu nájdeš samu seba.
Nikto ťa nezachráni, ani nespasí, žiadny spasiteľ, guru, liečiteľ, ani nikto iný. Vieš to urobiť len ty sama, tým, že sa začneš vnímať, počúvať a nasledovať svoju intuíciu.
Čo dáva tvojmu životu zmysel?
Čo ťa motivuje každé ráno vstať?
Kto si pod všetkými maskami, vrstvami presvedčení, ilúziami o sebe?
K odpovediam na tieto a iné otázky sa vieme dopracovať s pomocou terapeutov, koučov, počas meditácií, práce s telom a inými technikami, ale samotná prax je na nás. Najväčšia zmena sa začína vtedy, keď začneme počúvať sami seba.
Svoje telo.
Svoje emócie.
Svoju intuíciu.
Rovnako, ak tlačím na seba v práci a celkovo v živote, zdrojujem svoju sebahodnotu vo výkone, budem to robiť aj v oblasti sebarozvoja. Aj tu budem chieť byť dosť dobrá a výkonná.
Niekedy je možno to najviac prijať danú situáciu a prijať aj takzvanú nedokonalosť života.
Mám zdravotný problém – riešim ho na fyzickej, aj psychickej rovine a popritom zisťujem, aká je to pre mňa správa, čo ma ochorenie učí, možno niekedy aj tej pokore…
Moje dieťa nejde cestou, ktorou by podla mňa malo – pustím kontrolu a moje predstavy a nechám mu s láskou jeho vlastnú cestu. A ak potrebuje a chce, podporím ho. Opäť v pokore, že to nemusí byť podla mňa.
Skutočná zmena začína, keď preberiem zodpovednosť za svoj život, a zároveň rešpektujem, že každý má svoju vlastnú cestu, načasovanie a skúsenosti, ktoré potrebuje prežiť.
