Aký obraz ženy sa mi zapísal do pamäte v detstve?
Aké je to byť ženou? Ako žije? Čo ma čaká?
Množstvo dievčat vnímalo, že byť ženou znamená obetovať seba pre všetkých ostatných.
Unavená, vystresovaná, nervózna. Heslo: „Nemám čas na teba… nemám čas na seba…“, pretože musím variť, upratovať, prať, žehliť… plniť povinnosti. Samozrejme, po pracovnej dobe v štandardnom zamestnaní. Strhaná, vyčerpaná, vyšťavená.
A večer? Najväčším relaxom sú správy v televízii alebo seriál. Prepnúť sa zo svojho života do životov seriálových postáv. Aspoň nachvíľu vypnúť. V dnešnej dobe si ešte môžme pridať sledovanie nekonečných správ a videí na sociálnych sieťach. Hlavne sa odpojiť od seba, aby som necítila, čo nechcem cítiť.
Bez radosti zo života
V tele potlačený hnev alebo smútok. Alebo oboje.
Radosť zo života? Žiadna.
Žena s pocitom zodpovednosti za to, aby všetci boli s ňou spokojní. To je jej hodnota.
Žena, ktorá sa zvládne postarať o všetkých a stratí pritom seba.
Na prvom mieste sú povinnosti. „Najprv povinnosti, potom zábava.“
„V živote si nemôžeš robiť, čo chceš.“
„To dobré si musíš zaslúžiť.“
A hlavne: „poslúchaj.“ Samozrejme, ostatných – nie seba.
Z toho vyplýva, že máš robiť to, čo chcú od teba iní. Plniť ich očakávania, požiadavky. Potreby kohokoľvek iného sú dôležitejšie. Minimálne sa staraj o to, čo si pomyslia.
Kolotoč povinností a očakávaní
Všetko sa znásobí, keď prídu vlastné deti. Očakávania a požiadavky nemajú konca kraja. A keď sú deti dve, tri, štyri… potreby sa násobia. Komu vyhovieť skôr?
Do toho si, samozrejme, pritiahneš chlapa s programom, že kým on zarába, ty sa máš postarať o jeho pohodlie. Veď po pracovnej dobe príde unavený – potrebuje minimálne, aby bolo navarené, opraté, ožehlené. Lebo tie ožehlené košele „zarábajú“. Alebo opraté montérky, či iný pracovný oblek. Ideálne ešte, keď je uprataná a čistá domácnosť, aby sa dobre cítil. A ty by si tiež mohla vypadať upravene.
Čože ty si mesiace alebo roky si nespala, lebo v noci kojíš, prebaľuješ, tíšiš plač, keď rastú zuby. Občas aj v noci zrážaš deťom teplotu – a niekedy aj sebe, lebo vyčerpaná chytíš každú virózu. Alebo umývaš ich grcky…Čo teraz s programom, že musíš vyhovieť všetkým tak, aby boli spokojní?
Super žena, ktorá zvládne všetko?
Keď sa vrátiš po „materskej dovolenke“ do práce, máš potrebu vyhovieť aj nadriadeným. A keď sa vrátiš domov, opäť deti a manžel. A keď dieťa ochorie – koho uprednostníš? Choré dieťa alebo šéfa? Ten asi nebude nadšený, keď už niekoľkýkrát zostávaš doma na OČR. Raz jedno dieťa, raz druhé, potom ty. A kolegyne? Zasa musia máknuť aj za teba, aj keď majú toho dosť aj bez tvojej agendy. Ani tie nebudú nadšené. Ojoj. Opäť nie sú všetci s tebou spokojní. Čo s tým spravíš? Možno máš pocit, že nerobíš dosť, tak pridáš ešte viac.
Život na doraz
Ak ti to práca umožňuje, vybavuješ svoje pracovné povinnosti aj z domu, aj popri chorom dieťati, aj počas OČR. Veď to dáš ako správna „super žena“.
Večer privítaš svojho mužíčka s teplou večerou. A keď si ešte viac super, aj polnočný sex zvládneš.
Skôr sa do postele nedostaneš. Zdravému súrodencovi ešte musíš robiť taxikára na krúžky, pomôcť mu s úlohami, vysvetliť učivo, ktoré v škole nepochopil. A kúpiť nejaké veci na projekt na zajtra do školy – predpokladajme, že je vo veku, keď to ešte sám nezvládne.
Potom večera, práčka, riady, kontrola, či je čo jesť na raňajky a desiatu…
Keaď už nemáš čas na seba, aspoň nevyhnutná rýchla sprcha, zuby…fúúú….
„Chcem ísť spať a zobudiť sa o pár rokov neskôr. Alebo skôr – keď som ešte žila samu seba. Alebo v inej dobe…ale …ešte ten sex…muž už čaká, nejako sa premôžem.“
A víkendy? Žiadny oddych
V sobotu sa upratuje všetko, čo sa nestihlo počas týždňa. A samozrejme, rodinka chce mať navarený obed, tak šup šup nakúpiť, navariť, možno aj upiecť koláčik, umyť riady. Poobede si sadneš k televízii a pozrieš politickú debatu alebo seriál. Potom rodinná oslava alebo detské ihrisko. Na nedeľu vymyslíš a zorganizuješ parádny výlet pre deti, aby mali zážitok. Ráno, kým sa ostatní ešte len pomaly prebúdzajú, pripravíš raňajky, nabalíš jedlo na celý deň, náhradné oblečenie, samozrejme po sebe upraceš, hodíš do seba kúsok niečoho, nech máš aspoň trochu energie a vyšťavená sadneš do auta.
Ak máš deti športovcov, tráviš víkendy v športových halách na ich zápasoch a turnajoch. Aspoň je o program postarané…aj tak nemáš energiu na to, aby si niečo vymýšľala.
Koho život žiješ?
Spoznávaš sa v tom?
Máš pocit, že žiješ ako tvoja mama? Alebo nie, ale v podstate len len kulisy sú iné?
Možno ani nevieš, ako si sa do toho dostala. Jednoducho. To, čo zažívame ako deti, považujeme za normálne. Náš nervový systém považuje za bezpečné to, čo je známe.
Aký obraz odovzdávame ďalej?
Aj preto stojí za zamyslenie, či v tom chcem takto pokračovať.
Čo chcem, aby si moje deti zapamätali z detstva?
Aký obraz ženy si odnesú?
Dcéra si podvedome vytvorí podobný život. Nájde si partnera, pre ktorého to bude norma.
Syn si bude hľadať ženu, ktorá mu bude pripomínať jeho mamu – lebo to je pre neho pocit bezpečia.
Unavenú, vyčerpanú ženu, ktorá slúži všetkým, len nie sebe.
Zastav sa
Nemusíš utekať zo svojho života, ani sa zobudiť v inej dobe.
Len sa nachvíľu zastav.
Niekoľkokrát nadýchni a vydýchni.
Kde si sa stratila vo svojom živote, milá žena?
V uspokojovaní potrieb všetkých naokolo?
To nie je tvoja úloha, je to len tvoj program, naučené a odpozerané vzorce správania.
A ak si priznáš, že ti už neslúži, môžeš ho s láskou vrátiť tam, odkiaľ si ho prevzala.
Zmena začína tebou
Zmena môže začať aj tebou. Zmena začína v momente, keď si dovolíme zastaviť sa, uvedomiť si, kde sme sa stratili a rozhodnúť sa vrátiť sa späť k sebe.
Naše dcéry už nemusia vyrastať s obrazom mamy ako strhanej, smutnej ženy, ktorá stratila radosť zo života a žije len pre povinnosti. Nemusíme sa všetkým zavďačovať. A tvoje deti nepotrebujú „dokonalú“ mamu. Potrebujú skutočnú ženu, ktorá sa o nich postará, ale vníma aj svoje potreby a dovolí si žiť naplnený život.
